Prehľad tvorby
Martin Král je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ateliéru voľnej a farebnej grafiky u docenta, akademického maliara Vojtecha Kolenčíka.
Dominancia portrétnej maľby v jeho tvorbe sa prejavovala už počas jeho štúdii na vysokej škole, kde zaujal bravúrnou kresbou, svojim odvážnym, expresívnym maliarskym rukopisom a živelnými ťahmi štetca na veľkoformátových plátnach. Práve jeho priam „posadnutosť“ ľudskou tvárou, jej fyziognómiou, schopnosťou zachytiť osobitý výraz či typické, charakteristické vlastnosti človeka v jeho psychickej či fyzickej jedinečnosti sa stali typickou črtou v jeho tvorbe. Portrét sa pre Martina Krála stal skrátka akýmsi komunikačným kódom, prostredníctvom ktorého sa snaží zachytávať podoby, premeny a neurózy súčasnej konzumnej spoločnosti. Autor za svoju tvorbu získal ocenenia na výstave 5. ročníka Bienále voľného výtvarného umenia „3 ceny“ či Cenu Martina Benku.
Jeho dizertačná práca pod názvom „Subjektívne krivé zrkadlo“ (Identita v portrétnej maľbe) prináša jeho aktuálny pohľad na rôzne premeny ľudskej tváre v súčasnej digitalizovanej kultúre zahltenej obrazmi. Portrét – ľudská tvár dnes podlieha častým photoshopovým úpravám, tlaku zo strany médií (zahltenosť tvárami celebrít), estetickej chirurgii... Tradičné hodnoty dnes nahrádzajú povrchné virtuálne vzťahy, rýchla komunikácia, prehnaný záujem o svoj zovňajšok, kult krásneho a dokonalého tela, eufória z nakupovania - z tovarov a značiek.... To všetko sa prejavuje v prehnanej sebaprezentácii, narcisizme, voayerizme, kde túžba byť videný, byť sledovaný, zdieľaný či lajkovaný, predstavuje akúsi falošnú istotu v dnešnej odcudzenej a individualizovanej spoločnosti.
Reakciou autora na tieto fenomény súčasnej kultúry je cyklus 101 portrétov pod názvom „Influenceri“, ktorých inštalácia je založená na vyskladaní veľkého množstva prevažne menších formátov - 25 x 30 cm a väčších formátov - 50 x 60 cm, 112 x 99 a 90 x 125 tak, aby sa dali rôzne pospájať, obmieňať či variovať. Hlavným zámerom autora je reagovať na chaos vo virtuálnom priestore, na premeny tváre a žánru portrétu ako takého, ktorými zároveň odkazuje k súčasnej vizualite a bujneniu obrazov vo virtuálnom priestore. Jeho práca prináša zaujímavý pohľad na koncept identity a jeho reflexiu v portrétnej maľbe a zároveň nám nastavuje akési imaginárne, možno „subjektívne krivé zrkadlo“.
